Prijímací pohovor - fejtón
 

Pani: Dobrý deň.
Leonardo: Dobrý deň.
Pani: Ako sa voláte pane a čo potrebujete?
Leonardo: Leonardo da Vinci a hľadám prácu.
Pani: Leonardo, Leonardo,... máme tu Váš životopis. Prosím Vás pane, koľko povolaní ste to vlastne robili? Viete Vy vôbec, čo chcete robiť?
Leonardo: Viete pani ja som vlastne dobrý vo všetkom.
Pani: Vo všetkom? No maliar ste dobrý, ale takéto obrazy sa už nemaľujú, skúste sa prihlásiť za reštaurátora, ale máte na to vzdelanie? A potom výberové konanie.
Leonardo: Mohol by som robiť lekára.
Pani: Lekára? To už vôbec nehovorím o vzdelaní a atestáciách, ale už len tie primitívne nástroje a postupy čo používate. Skúste sa prihlásiť na sanitára, alebo opatrovateľa.
Leonardo nesmelo: A čo tak inžinier, konštruktér?
Pani: Kdeže môj milý, veď Vy nemáte ani paru o konštrukčných počítačových programoch, najnovších materiáloch atď.
Leonardo: Ale ja by som vedel ešte veľa veci.
Pani: Už dosť, koľko máte rokov?
Leonardo: Päťdesiattri!
Pani: Preboha, taký starý, prosím Vás choďte sa prejsť na cintorín, prídete na iné myšlienky! A nezabudnite sa hlásiť na úrade, príde leto bude treba kosiť trávu a zbierať odpadky.
Smutný Leonardo odchádza, je vo dverách.
Pani: Ešte počkajte! Viete pán Leonardo, ste mi sympatický. Učte sa jazyky, angličtinu, čo s vašou taliančinou, latinčinou a nemčinou. Môžte ísť, akurát do Vatikánu, ostatná Európa nie je pre vás. A keby ste mali päť rokov praxe v obchode, mohli by ste predávať napríklad obrazy.  

J. Morong, Podbrezová

Panorámy hôr.
 

Panorámy hôr sú ako ženské tváre,
jedny tak dôverné, iné nepoznané.
Krásna tá nemennosť známej panorámy,
pekné malé zmeny v milej, známej tvári.

Nemennosť hôr, zdanlivá je, počasie ju mení,
tak ako nálada, poznačí tvár ženy.
Aj ročné obdobia, vybielená zima,
strhni biely závoj, milý vezmi si ma!

Na jar sa už deva rodí, na jeseň dozrela,
tak sa cyklus opakuje, zas je zima biela.

Divý sever, uragány, pláne bezútešné,
podobnosti ľudských tvári, darí sa úspešne.
Na Sahare, na rovníku, tiež to nie je slávne,
nám Slovákom pripadajú tváre jednotvárne.

U nás na Slovensku sú hory také pestré,
nepodobá sa Slovenka ani svojej sestre.
Malé Alpy, Himaláje, to všetko tu máme,
asi preto sú Slovenky vo svete už známe.

Ak raz budem jedného dňa ďaleko odchádzať,
panorámu a známu tvár, chcem blízko seba mať!

J. Morong, Podbrezová

Mladý a starý.
 

Mal som rád vo vlasoch víchricu
a v srdci len jednu holubicu.
Teraz ľúbim vietor po plešine,
a v srdci devy stále iné
No nie je pravda, že starí
menia sa na svine.

Mal som rád slnka páľavu
milujem, keď hreje na hlavu.
A potu málo, i keď pohybu veľa,
od rána do večera.
Aj teraz pot prijemný je voňavý,
i keď hýbať sa až toľko nedarí.
No nie je pravda že starý,
už toho mnoho nespraví.

Mal som rád, keď mráz
spaľoval mi líca,
a v mysli mladej opäť
zjavila sa cica.
Aj teraz ma baví
odolávať mrazu,
chrbát ma bolí, nohy sú ťažké,
tak starý som zrazu.
No nie je pravda, že starý
prestal už túžiť po večnej jari.

Mal som rád, keď dážď
máčal moju hlavu,
a v duši junáckej
myslel som na slávu.
Zbožňujem, keď teplý dážď
zmáča moje telo,
vnútro mi omladne,
a spievať by chcelo.
No nie je pravda, že starý
zaspievať si nevie,
navždy vzdal sa slávy.

Mal som rád vôňu lesa,
sena a trávy,
práca šla od ruky,
deň bol viacej hravý.
Tie iste vône milujem,
k tomu vôňu ihličia a machu.
Robota tak nejde,
večer je viac strachu.
No nie je pravda, že starý,
práce a pôžitku načisto
sa zbaví.

Mal som rád lásku,
dotyky a nehu,
málo toho bolo,
bol som stále v behu.
jednotvárna činnosť
dosť často už zlostí.
No nie je pravda, že starý,
navždy stratil lásku
a patrí na máry.

J. Morong, Podbrezová